Asi všetci sme v detstve snívali o tom mať psíka alebo mačičku. Tie predstavy, ako je psík náš najlepší kamarát, ako sa spolu naháňame a hráme, ako bez seba neurobíme ani krok, boli priam ako živé. Túžila som po celkom malinkom havkovi, o ktorom by skoro nikto ani nevedel len ja, nikomu by nezavadzal, skoro nič by nepotreboval, len hrať sa so mnou.
Našťastie rodičia, oni vedia, čo taký psík, či mačička obnáša a vedia či si domácnosť môže zvieratko dovoliť alebo nie. Tak to bolo aj u nás. Ako malá som nikdy psíka nemala, iba vtáčikov v klietke, boli to andulky. Túžba zostala až do dospelosti.
Už som mohla ja sama rozhodovať o svojom živote a po dlhých úvahách a rozoberaní pre a proti som sa rozhodla že áno! Raz som sa len tak skusmo vybrala do útulku pre zvieratká, pozrieť čo a ako. Aby som získala nejakú predstavu aké sú tam psíky, či by som sa tam mohla poradiť a tak podobne. Odchádzala som so psíkom v náručí a vedela som, cítila som, že tento havino už bol naposledy v útulku.
Doma som vlastne pre neho nemala ešte nič pripravené, nemyslela som, že to pôjde tak rýchlo, že dnes nájdem toho môjho psíka. Prebehlo privítanie a zoznámenie sa s ďalším členom „svorky“. Narýchlo sme našli vhodnú misku na kŕmenie, poskladali deku aby mal svoje ležovisko. A hlavne sme mu venovali svoju lásku.
Psík s nami prežil celý svoj život od kedy opustil útulok. Zažili sme s ním nádherné chvíle, plné radosti. Tešili sme sa z každého jeho pohybu, pohľadu. Kto nemal psíka, ten nevie, ako veľa môže od takého zvieratka dostať. Ale musíte rátať s tým, že aj vy musíte dať psíkovi. Čas, pozornosť, starostlivosť, určite aj financie, čakané a pravidelné aj nečakané.
Prežil s nami aj ťažké chvíle, niekedy sa stanú veci s ktorými ste nikdy nepočítali. Aj v týchto chvíľach, alebo ťažkých obdobiach bude váš psík s vami a vy musíte byť s ním.
A potom musíte rátať s tým, že vás raz psík navždy opustí. A bude to bolieť. A vy sa s tým musíte zmieriť.
Ostanú vám v srdci všetky tie spomienky. Na „vášho „ psíka. Asi tak 10 až 15 rokov radosti s psíkom asi skončí smútkom z jeho straty. Potom pre niekoho môže zostávať niekde v hĺbke duše ťažká otázka. Je to správne rozhodnutie? Alebo by bolo lepšie psíka si nikdy nevziať a vyhnúť sa tak bolesti z jeho straty? Neviem čo je lepšie pre vás. To čo získate zo vzťahu zo svojím štvornohým druhom je určite cenné. Asi to treba zobrať tak, ako to v živote je. Veci sú konečné, ale spomienka zostane navždy.
Ja viem celkom určite, že tento pre mňa nie obyčajný psík mi zmenil život. A nikdy by som nemenila svoje rozhodnutie. 🙂
Ak ste milovníkom mačiek a zároveň ste tehotná, alebo tehotenstvo ešte len plánujete, určite riešite, čo s vaším mačacím miláčikom.
Z médií aj okolia ste neustále zahlcovaná informáciami o rizikovosti chovu tohto zvieraťa počas gravidity. Je to však skutočne také nebezpečné, ako sa všade hovorí?
Po prečítaní tohto článku zistíte, prečo sa mačky považujú za riziko prenosu nákazy, ale zároveň aj to, že existujú aj iné spôsoby prenosu tohto ochorenia.
Pri dodržaní hygienických pravidiel a dobrej veterinárnej starostlivosti vášho miláčika sa ho vôbec nie je potrebné vzdávať.
Nakaziť sa môžete, aj keď mačku nemáte
Pôvodcom ochorenia je parazit Toxoplazma gondii, ktorý sa rozmnožuje pohlavne aj nepohlavne.
Nepohlavné rozmnožovanie prebieha v organizme hostiteľa (zvieratá, vtáky, človek) a dochádza pri ňom k rozmnoženiu tzv. tachyzoitov (rýchlo sa deliaca forma), ktoré sa krvou a lymfou zanášajú do rôznych orgánov vrátane svalov a následne sa ukladajú do tkanivových cýst, kde sa menia na tzv. bradyzoity (pomaly rastúca forma).
Pohlavné rozmnožovanie prebieha v črevách mačkovitých šeliem, ktoré vylučujú svojimi výkalmi do pôdy tzv. oocysty obsahujúce sporozoity. Tieto sú vysoko odolné, pri vhodnej teplote a vlhkosti prostredia dokážu v pôde prežiť aj jeden a pol roka.
Cesta nákazy človeka je teda buď prostredníctvom požitia bradyzoitov z tkanivových cýst (konzumácia nedostatočne tepelne upraveného alebo surového mäsa, príp. nedostatočná hygiena pri práci so surovým mäsom) alebo požitím sporozoitov z oocýst (konzumácia neumytého ovocia a zeleniny, práca s pôdou bez ochranných rukavíc, kontakt s mačacími výkalmi).
Po ich požití dochádza v čreve človeka k ich rozmnožovaniu, zanášaniu krvou a lymfou po organizme a ukladaniu vo forme už spomenutých tkanivových cýst.
Dôsledky sú najhoršie v prvom trimestri
U zdravých ľudí s normálnou imunitou prebieha nákaza toxoplazmou zvyčajne bezpríznakovo. Nie je zriedkavosťou, že sa jej prekonanie zistí pri náhodnom vyšetrení krvi pri objavení sa špecifických protilátok.
Ak sa však ochorenie prejaví, zväčša ide len o príznaky podobné chrípke, ako sú zvýšená teplota, bolesť hlavy a zväčšenie lymfatických uzlín. Problémy vznikajú u ľudí s výrazne oslabenou imunitou a u tehotných žien.
Najnižšie riziko prenosu nákazy na plod je v prvom trimestri. Ak však k nákaze v tomto období dôjde, následky sú fatálne, dochádza k ťažkým orgánovým poškodeniam a tehotenstvo väčšinou končí potratom.
V druhom a treťom trimestri riziko prenosu nákazy cez placentu na plod rastie, ale dôsledky pre dieťa v zmysle poškodenia orgánov bývajú menej závažné.
V prípade, že sa žena lieči, je riziko poškodenia plodu len minimálne. Všeobecne však platí, že čím je plod pri nákaze starší, tým je jeho poškodenie menej závažné.
Akútna neliečená toxoplazmóza býva príčinou ťažkého orgánového postihnutia plodu, potratu, predčasného pôrodu, ale aj narodenia mŕtveho dieťaťa.
Nevyhnutné sú krvné testy
Aby sa zabránilo poškodeniu plodu, všetkým tehotným ženám sa vyšetruje krv na toxoplazmózu čo najskôr po zistení tehotenstva. Tieto testy sa robia štandardne, bez ohľadu na to, či je gravidná žena chovateľka mačiek, alebo nie.
Ak sa zistí, že žena v minulosti prekonala toxoplazmovú infekciu, ďalej už odber krvi na toxoplazmózu nie je potrebný, lebo majú tzv. „ochranné“ protilátky (IgG), ktoré zabraňujú, aby sa nepríjemným parazitom nakazili znovu a nie je ani potrebná žiadna liečba.
V prípade, že žena toxoplazmózu počas svojho života ešte neprekonala, spraví sa u nej kontrolný odber krvi približne v 4. – 5. a 8. – 9. mesiaci tehotenstva.
Ak sa zistí pozitivita protilátok akútnej fázy (IgM, IgA), znamená to, že sa žena toxoplazmou nakazila počas tehotenstva, a v takom prípade hrozí prenos nákazy cez placentu na plod. Vtedy je nevyhnutná liečba, aby sa predišlo zdravotným komplikáciám u plodu.
Mačka je infekčná iba raz za život, aj to len 3 týždne
Pri rozhodovaní o osude vášho miláčika si treba uvedomiť, že mačka je infekčná a považovaná za zdroj infekcie len vtedy, pokiaľ u nej prebieha akútna toxoplazmóza.
Ak už raz toxoplazmózu v minulosti prekonala, nie je zdrojom infekcie a nepredstavuje pre vaše nenarodené dieťatko žiadnu hrozbu!
Taktiež pokiaľ chováte mačičku v byte, nemá prístup von, je pravidelne veterinárne sledovaná a ošetrovaná a nie je kŕmená surovým mäsom a vnútornosťami, riziko nákazy je takmer nulové.
Nikdy však nechytajte túlavé mačky!
Okrem toho, oocysty v mačacích výkaloch sa stávajú infekčné až po pár dňoch, preto je nevyhnutné pravidelné odstraňovanie výkalov a čistenie mačacieho záchodíka, pokiaľ možno nie tehotnou ženou.
Ak má mačka akútnu toxoplazmózu, oocysty vylučuje maximálne 3 týždne.
Medzi ďalšie opatrenia na zabránenie nákazy patrí umývanie rúk po práci so surovým mäsom, nekonzumovanie surového alebo nedostatočne tepelne upraveného mäsa, používanie rukavíc pri práci v záhrade a dôkladné umývanie ovocia a zeleniny, vyvarovať sa hladkania túlavých mačiek.
Dodržiavaním týchto zásad znížite riziko prenosu nákazy na minimum a nemusíte sa vzdávať vášho obľúbeného domáceho miláčika.