Pes, ktorý vám zmení život

Asi všetci sme v detstve snívali o tom mať psíka alebo mačičku. Tie predstavy, ako je psík náš najlepší kamarát, ako sa spolu naháňame a hráme, ako bez seba neurobíme ani krok, boli priam ako živé. Túžila som po celkom malinkom havkovi, o ktorom by skoro nikto ani nevedel len ja, nikomu by nezavadzal, skoro nič by nepotreboval, len hrať sa so mnou.

Našťastie rodičia, oni vedia, čo taký psík, či mačička obnáša a vedia či si domácnosť môže zvieratko dovoliť alebo nie. Tak to bolo aj u nás. Ako malá som nikdy psíka nemala, iba vtáčikov v klietke, boli to andulky. Túžba zostala až do dospelosti.

Už som mohla ja sama rozhodovať o svojom živote a po dlhých úvahách a rozoberaní pre a proti som sa rozhodla že áno! Raz som sa len tak skusmo vybrala do útulku pre zvieratká, pozrieť čo a ako. Aby som získala nejakú predstavu aké sú tam psíky, či by som sa tam mohla poradiť a tak podobne. Odchádzala som so psíkom v náručí a vedela som, cítila som, že tento havino už bol naposledy v útulku.

Doma som vlastne pre neho nemala ešte nič pripravené, nemyslela som, že to pôjde tak rýchlo, že dnes nájdem toho môjho psíka. Prebehlo privítanie a zoznámenie sa s ďalším členom „svorky“. Narýchlo sme našli vhodnú misku na kŕmenie, poskladali deku aby mal svoje ležovisko. A hlavne sme mu venovali svoju lásku.

Psík s nami prežil celý svoj život od kedy opustil útulok. Zažili sme s ním nádherné chvíle, plné radosti. Tešili sme sa z každého jeho pohybu, pohľadu. Kto nemal psíka, ten nevie, ako veľa môže od takého zvieratka dostať. Ale musíte rátať s tým, že aj vy musíte dať psíkovi. Čas, pozornosť, starostlivosť, určite aj financie, čakané a pravidelné aj nečakané.

Prežil s nami aj ťažké chvíle, niekedy sa stanú veci s ktorými ste nikdy nepočítali. Aj v týchto chvíľach, alebo ťažkých obdobiach bude váš psík s vami a vy musíte byť s ním.

A potom musíte rátať s tým, že vás raz psík navždy opustí. A bude to bolieť. A vy sa s tým musíte zmieriť.

Ostanú vám v srdci všetky tie spomienky. Na „vášho „ psíka. Asi tak 10 až 15 rokov radosti s psíkom asi skončí smútkom z jeho straty. Potom pre niekoho môže zostávať niekde v hĺbke duše ťažká otázka. Je to správne rozhodnutie? Alebo by bolo lepšie psíka si nikdy nevziať a vyhnúť sa tak bolesti z jeho straty? Neviem čo je lepšie pre vás. To čo získate zo vzťahu zo svojím štvornohým druhom je určite cenné. Asi to treba zobrať tak, ako to v živote je. Veci sú konečné, ale spomienka zostane navždy.

Ja viem celkom určite, že tento pre mňa nie obyčajný psík mi zmenil život. A nikdy by som nemenila svoje rozhodnutie. 🙂