Ak sa vydáte na cestu chudnutia, miesto prejedania sa budete mať oveľa viac času na premýšľanie. Opísala som niekoľko myšlienok a situácií, s ktorými sa pravdepodobne stretnete. Čo vás teda možno prekvapí?
Okrem toho tu mám ešte niekoľko praktických rád.
Držím palce, aby sa vám darilo. Ak máte skúsenosti s chudnutím, podeľte sa o ne v diskusii.
Tučnota je veľmi často podceňovaná. Najmä vo vzťahu rodič – dieťa. Každý rodič by chcel pre svoje dieťatko to najlepšie, no žiaľ nie každý dokáže myslieť v živote svojho potomka aj ďalej ako za tých pár minút, kým s chuťou, ba dokonca niekedy až v cukrovom tranze, spráska čokoládu, keksík či narodeninovú tortu. Na bláznivo sa tešiaceho budúceho tlsťoška je neraz radosť sa pozerať, ako sa teší, že znova raz mama povolila a miesto normálneho jedla dostal na obed mliečny rez alebo čokoládové vajíčko s prekvapením, lebo nič iné on nepapá, až kým nedostane tieto „zázračné potraviny“. Toto je reálny stravovací návyk trojročného dieťaťa diskutovaný na najznámejšom mamičkovskom fóre.
Ak ste niekedy bojovali s tukom, a nie ste typ tučného rezignovaného rodiča chlácholiaceho sa „genetikou“, uvedomujete si aj opačnú stranu mince.
Nie je to len estetický problém. Kiež by „len“ to. Neberte svojim deťom život výmenou za trochu slasti na jazyku. Detstvo tučných detí (aj keď vám sa môže zdať ich bucľatosť rozkošná) je smutné. A čím viac malá guľka rastie, o to viac má život trpkú príchuť. (Zaujímavé, veď trpkú takmer nejeme.) Nadváha zanechá vo vašom vnútri stopy. Kilá ovplyvňujú psychiku, emócie, sebahodnotenie, sociálne kontakty, uzavretie sa doma a aj do seba.
A pozrime sa na problém aj opačne.
Ak ste si doteraz mysleli, že vaše brucho je len vaša vec, nie je to tak. Naozaj zle sa pozerá na človeka, ktorý je nám najbližší, keď sa trápi chorobami, ktoré by sa zmiernili alebo by spolu s tukom pominuli preč. Keby sa nám do toho chcelo, tak ako do chrúmania čipsov! Nerobte to svojim deťom. Trápi ich to. Je každého povinnosťou sa o seba postarať, čo najlepšie ako vie.
Predstavte si seba, ako tučnú starú babku/dedka. Nevládzete sa už o seba starať.
Chcete sa dožiť dňa, keď budete starí, nevládni, obézni a odkázaní na doopatrovanie svojimi deťmi? Možno budete žiť na lôžku niekoľko rokov. Čo myslíte, aké roky to budú pre vaše deti?
Možno sa na to nedokážu pozerať. Na mamu, ktorú si pamätajú z detstva s kopou pekných spomienok. Nebudú si ich chcieť zničiť a pozerať sa na vás ako na bezvládnu osobu. Možno sa o vás postarajú, no bude to pre nich záťaž. Popri vlastných deťoch, mať na krku ešte aj rodiča. Možno vás strčia do ústavu, budú platiť veľké čiastky, aby sa o vás starali iní, no budú ich po zvyšok života trápiť výčitky, že neurobili pre vás dosť. V skutočnosti by to mal byť hlavne váš vnútorný hlas a výčitky. Nie potom, ale dnes.
Urobili ste dnes pre svoje zdravie dosť?
V posledných rokoch sa do povedomia chudnúceho sveta dostáva myšlienka, že sacharidy sú zdrojom celého priberania a že ich vylúčenie z potravy prinesie úspechy v podobe vysnívanej postavy. Dnes už pri rozmanitosti potravinových artiklov nie je núdza o potraviny bielkovinového charakteru.
Má však bezsacharidová bielkovinová strava význam pre chudnúceho človeka?
Určite sú dokázateľné výsledky obéznych ľudí, ktorí schudli takouto metódou. Ale ponúkajú sa tu otázky ako:
A tiež musím spomenúť negatívne dopady vysokobielkovinovej stravy na zdravie človeka. Obličky sú dlhodobo nadmerne zaťažované, bez odborného dozoru lekára môže mať takáto cesta za štíhlosťou veľmi nepriaznivé dôsledky.
Čo sa deje pri nadmernom prijímaní sacharidy v potrave?
Sacharidy sú pre telo potrebné hlavne ako palivo, premieňajú sa na energiu, ktorá nám umožňuje fungovať a vykonávať bežné veci. Dovolím si to prirovnať ku krbu, ktorý máme v domácnostiach. Keď chcete mať teplo, spravíte si oheň. Prikladáte doň drevo. Keď ho bude príliš málo, bude oheň vyhasínať, nedokáže sálať teplo a splniť vaše očakávanie. Na druhej strane, keď budete neustále nosiť ďalšie a ďalšie drevo a do krbu sa vám už nezmestí, budete ho ukladať vedľa na kopu. A tá kopa bude neustále rásť a rásť.
Zdá sa vám to zbytočné? Pýtate sa teraz sami seba, prečo by som nosil k tomu krbu toľko toho dreva?
Ale presne tak funguje v tele obézneho človeka nadmerne prijímajúceho sacharidy. Telo nestíha sacharidy spracovať a tak ich ukladá „na kopu“. A tá rastie a rastie.
Čo sa stane, ak vylúčim sacharidy zo stravy úplne?
Ak ste prijímali sacharidy vo zvýšenom množstve, môže sa stať, že sa zrazu budete cítiť malátny a budete nepríjemný a podráždený.
Ak ste človek, ktorý bol doteraz na sladkom doslova závislý, je viac, ako isté, že o pár dní, možno o pár týždňov budete mať takú neprekonateľnú chuť na sladké, že sa naň vrhnete bezmyšlienkovito a dojete ho aj za všetky odriekané dni.
Ako teda správne prijímať sacharidy v potrave?
Ktoré sacharidy sú „priateľské“?
Tu sú niektoré z nich:
Sami spoznáte, že pri prijímaní dobrých sacharidov v primeranom množstve už nie je potrebné ich považovať za nepriateľov, aj keď pri nich aj naďalej platia známe príslovia ako „všetkého veľa škodí“ alebo „všetko s rozumnou mierou“.
Keď hovoríme o odporúčanom pitnom režime, ktorý je telu prospešný, je všetko v poriadku. Ak však ide o „pitný režim“ v podobe alkoholu alebo sladených nápojov, treba spozornieť! Vedeli ste, že rôzne diétne alebo light nápoje vás dokážu spomaliť vo vašom boji s prebytočnými kilami? Chcete vedieť prečo? Čítajte ďalej!
Pri chudnutí, ale aj všeobecne, je dôležité prijímať dostatok tekutín. Najideálnejšia je čistá voda a rôzne čaje, z času na čas si môžete dopriať aj nejakú tú minerálku (tu však pozor na obsah sodíka). Odborníci odporúčajú vypiť denne aspoň dva litre tekutín. Samozrejme, vaša individuálna potreba závisí aj od vašej hmotnosti a ďalších faktorov.
Ak sa chcete dopracovať k presnejším hodnotám, prečítajte si podrobnejšie, ako je to vlastne s pitným režimom pri chudnutí. Voda pomáha pri detoxikácii organizmu, čiže odplavovaní škodlivých látok z tela. Okrem toho, veľa ľudí si zamieňa smäd s pocitom hladu. Často sa stačí napiť a chuť na nejakú dobrotu je preč. Naše staré mamy nenadarmo hovorili, že „hlad je prezlečený smäd“.
Za prvé, alkohol a chudnutie sa vôbec nemajú v láske, takže ak to myslíte so zhadzovaním svojich nadbytočných kilogramov vážne, lepšie urobíte, keď sa akýmkoľvek alkoholickým nápojom oblúkom vyhnete. To však neznamená, že z času na čas nemôžete spraviť výnimku.
Pravidlom by však malo byť, aby tých výnimiek nebolo príliš veľa, pretože alkohol = prázdne kalórie! Ak už si chcete niečo dať, tak asi najlepšou voľbou je suché červené víno. Pozor si dajte hlavne na pivo! Jeho popíjanie už dávno nie je výsadou mužov, naopak, čoraz obľúbenejším „spoločenským“ nápojom sa stáva aj u žien. Možno nie tak výrazne, ako u našich českých susedov, ale predsa. Je síce pravda, že vďaka vysokému obsahu vitamínov skupiny B má aj zdravotne prospešné účinky – napríklad na pleť. Ale ak chcete chudnúť, môže pre vás predstavovať nepríjemnú pascu! Viaceré výskumy potvrdili, že v organizme niektorých jedincov vyvoláva neželanú zápalovú odpoveď. Tá znižuje účinnosť leptínu, hormónu, ktorý je zodpovedný za pocit hladu a nasýtenia a energetický metabolizmus. Ak teda nechcete, aby vám chuť do jedla diktovali pobláznené hormóny, pivu sa vyhnite! A odporučte to aj svojim partnerom!
To, že sladené alkoholické nápoje sú pri chudnutí absolútne tabu je jasné snáď každému. Kolové nápoje a džúsy sa s chudnutím nesnúbia, pretože obsahujú veľa cukru, preto sa im vyhnite! Veľkou chybou, ktorej sa pri chudnutí dopúšťa drvivá väčšina ľudí, je nahrádzanie sladených nápojov rôznymi ich „light“, „no sugar“ či „zero“ verziami. Áno, pravda je, že neobsahujú cukor, ale náhradné sladidlá s veľmi nízkou až nulovou energetickou hodnotou, a preto si ich nemusíte „pripočítať“ ku svojmu dennému kalorickému plánu.
Napriek tomu, ak sa z nich aj rovno nepriberá, významne dokážu spomaliť vaše úsilie pri zhadzovaní kilogramov. Ako je to možné? Pri stimulácii receptorov sladkej chuti na jazyku – samozrejme, nielen vďaka tomu – dochádza k vylučovaniu inzulínu, ktorý by sa dal pokojne nazvať ako hormón brániaci spaľovaniu tukov (ak vás zaujíma viac, prečítajte si niečo o glykemickom indexe potravín). Vedci zistili, že zvýšeným vylučovaním inzulínu telo reaguje nielen pri popíjaní nápojov obsahujúcich cukor, ale aj jeho umelé náhrady, ako sú cyklamát, sacharín či aspartam.
Chudnutie nie je – a nikdy ani nebolo – len o príjme a výdaji kilojoulov či kalórií. Telo funguje trochu zložitejšie. V prípade diétnych nápojov je v hre aj hormonálna odpoveď, ktorú tieto „nektáriky“ vyvolávajú. A tá rozhodne chudnutiu nenapomáha!
Keď vidíte obézneho človeka, napadne vás myšlienka, že veľa jedáva. Zdá sa to z pohľadu štíhleho človeka tak jednoduché a prosté. Stačí sa prestať prejedať, v noci nenavštevovať chladničku, neutešovať sa jedlom pri každom neúspechu alebo zlej nálade.
Ale tučným človek sa môže stať aj človek, ktorý konzumuje oveľa menej jedla, ako štíhly.
Obezita tak spája dohromady dva svety dvoch ľudí, ktorí sa správajú úplne protikladne.
Prečo je to tak? Čo sa deje v tele človeka, ktorý nejedáva?
Nakoľko jeho denný príjem je na úrovni obrazne povedané umierajúceho človeka, tak sa aj cíti. Bojí sa, že nedokáže ďalej fungovať a preto robí jedinú vec, ktorú považuje za správnu – ukladá si každý kúsok stravy do zásoby. Do tuku.
A tak človek, ktorý paradoxne prijíma oveľa nižšie množstvo potravy, ako by mal, sa obaľuje tukovými bunkami a rozmýšľa nad tým, akú nízkokalorickú alebo inú drastickú diétu by vyskúšal, aby schudol.
Mozog, ešte viac vystrašený predpokladom opätovného znižovania príjmu, sústreďuje všetku svoju energiu na ďalšie a ďalšie ukladanie.
Ako z toho von? Pri takomto type obezity neexistuje iné riešenie, ako začať jesť. Pravidelne, 5× denne. Alebo 3× denne, ale pravidelnosť je kľúčová.
Inými slovami: Podvýživa musí skončiť, treba začať jesť vhodné množstvo jedla.
Na druhej strane človek, ktorý sa často prejedá, prijíma také množstvo cukrov a tukov, ktoré telo nedokáže spracovať. Nemá inú možnosť, ako presúvať nadbytočné zásoby do tukových buniek. Aj keď mozog vysiela varovné signály (už mám dosť), túžba po jedle a dobrého pocitu z neho je nástojčivejšia.
Ako z toho von? Taktiež je tu potrebná pravidelnosť v strave. Rozostupy medzi jednotlivými jedlami musia byť pravidelné, aby malo telo čas spracovať prijatú potravu a pripraviť sa na príchod ďalšej. Potiaľto je riešenie rovnaké. Je potrebné poznať hranicu svojho príjmu a rozvrhnúť si jednotlivé jedlá počas dňa tak, aby sa táto hranica neprekročila.
Inými slovami: hodovanie musí skončiť a treba začať jesť vhodné množstvo jedla.
V oboch prípadoch sa obaja obézny ľudia dostávajú na rovnakú cestu. Musia sa naučiť správne jesť a cvičiť. O cvičení však zas inokedy.
Nie je to cesta ľahká a určite na nej bude veľa prekážok a obchádzok, ale kto vytrvá, dostane sa do cieľa.
Vyhrá nielen nad obezitou, ale zachráni sám seba.
Chudnutie je dlhodobý proces. Ak má byť novozískaná štíhlosť trvalá, pôjde aj o trvalú zmenu vášho životného stereotypu a v neposlednom rade aj o zmenu postoja k sebe samému. Dlhodobo si želáte schudnúť, no vždy po pár dňoch, či týždňoch sa vzdáte v prospech koláčov, pizze a iných lákadiel? Potom je problém v nedostatočnej motivácii!
Na začiatku bola motivácia schudnúť silná, zaprisahali ste sa, že tentoraz to dáte. No napriek počiatočným úspechom, ste si časom povolili nejaké výnimky, veď len trošku, veď len jeden hlt a pripustili ste si opäť k telu bližšie svojho úhlavného nepriateľa – junkfood, čiže doslova odpadové jedlo.
Aby zámer zhodiť všetky faldy, ktoré si na sebe neželáte, vydržal, treba svoju myseľ upriamovať neustále smerom na vaše štíhle ja. Ako to teda dokázať dlhodobo?
Ako sa darí vám bojovať so svojou vôľou?
Vianočné sviatky sú pre mnohých vážnym problémom. Čas ticha a pokoja sa neraz premení na plus 6 kíl za 3 týždne. To nie je nič zdravé, ani príjemné. V krátkom čase si potom ľudia robia rôzne novoročné predsavzatia, ktoré zvyčajne nevydržia plniť ani mesiac. My sa teraz pozrieme na to, aké opatrenia môžeme urobiť, aby Vianoce prebehli dobre a aj zdravo.
Ak sa pozriete na štruktúru sviatkov, problém spočíva v tom, že je to rozsypané. Mnohí začínajú sviatkovať niekedy okolo deda Mráza. To je 6. december a v mnohých rodinách sa už denne objavujú prvé plechy vianočných koláčikov. Prípravy začínajú zúriť niekedy po polovici decembra. Aj keď gazdiná bude koláčiky ukrývať, zobne si každý, kto môže. Potom tu máme štedrý večer, dva oficiálne sviatky a za chvíľu ide šialenstvo spojené so Silvestrom a následnou kocovinou. Vlastne chcel som povedať novým rokom.
Ak totiž 3 dni z mesiaca budete robiť len diétne chyby a hlivieť, je ťažké pribrať. Ak si ale povolíte mesiac chýb, priberiete spoľahlivo.
S tipom číslo jedna súvisí zásobovanie. Najmä staršia generácia našich rodičov ešte zažila vojnu a nedostatok jedla. Neskôr lístkový systém. Mali z toho stres a dodnes mnohí ešte zažívajú posttraumatický syndróm. Majú pocit potreby nosiť pred sviatkami domov kilá mäsa, cukru, múky, tuku. Povedia vám, že sviatky by bez žranice neboli sviatkami.
Pocit potreby viac variť, piecť a ponúkať súvisí aj s našim celoročným blahobytom. Dnes je každý deň na stole kvalitné jedlo. Ako chcete cez sviatky spraviť niečo iné, mimoriadne, výnimočné? Jedine tak, že dáte VIAC jedla. To ale nie je zdravé, ekologické ani zmysluplné.
Ak máte voľné dni, je to ideálna príležitosť dať si výlet. Vybehnite do lesa, alebo len tak poprechádzať sa.
Ak sa hýbete, kalórie sa budú strácať. Navyše v lese nevisia z každého stromčeka salónky. To je výhoda. Ak nie ste pri jedle, nebudete maškrtiť.
Ako sa darí vám cez sviatky?